Kolektívna zmluva

Od prvého januára 2014 na bratislavskom letisku neplatí kolektívna zmluva medzi miestnou odborovou organizáciou a vedením letiska, ale ani kolektívna zmluva vyššieho stupňa medzi integrovaným odborovým zväzom a vládou. Komu to vyhovuje?

Bratislavské letisko je jedinou účastinnou spoločnosťou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, kde aktuálne neplatí kolektívna zmluva. Napriek existencii odborov sa tak stovky pracovníkov môžu spoliehať iba na základnú ochranu voči zamestnávateľovi, platí pre nich iba Zákonník práce. Aj v čisto súkromných spoločnostiach sú na tom zamestnanci lepšie. Napriek tomu sa to vedeniu letiska zdá zrejme málo.

Zavádzanie, klamstvo, alebo hlúposť?

Odmeny k jubileám dostávajú ročne stovky štátnych zamestnancov. Výška odmeny závisí od platu, najviac môžu zamestnanci dostať toľko, koľko mesačne zarobia v hrubom. Možnosť udeliť takúto odmenu dáva zákon o štátnej službe a o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme má na ňu nárok zamestnanec, ktorý dosiahol 50 rokov. Táto odmena síce zo zákona nie je nárokovateľná, ale väčšina inštitúcií ju má v kolektívnych zmluvách, a tak odmeny vyplácať musia. Jubilejné odmeny by chcelo zrušiť bratislavské letisko. "Vedenie letiskovej spoločnosti zásadne nesúhlasí s vyplácaním takýchto odmien," hovorí riaditeľ Ivan Trhlík. Tvrdí však, že inú možnosť nemá, lebo je to povinné z kolektívnej zmluvy, ktorú podpísalo bývalé vedenie. Teraz rokuje o novej, ktorá má platiť od budúceho roka. (SME, streda 4. 9. 2013 20:27)

Vedenie bratislavského letiska nesúhlasí so súčasným vyplácaním týchto odmien. Terajšia kolektívna zmluva platí do konca roka a s odmenami ráta. Novú iniciovať nechcú, ak táto zanikne, odmeny prestanú vyplácať (SME, streda 11. 9. 2013 20:00)

Dve protichodné tvrdenia v priebehu týždňa. Riaditeľ letiska najprv o zmluve rokuje, neskôr však na letisku tvrdia, že jej účinnosť nechajú vypršať. Podľa všetkého naozaj novú kolektívnu zmluvu nechcú. Tým skôr, že o domnelých rokovaniach v závodnej odborovej organizácii nevedeli. Neuzavrieť kolektívnu zmluvu je v príkrom rozpore s vládnymi proklamáciami o právach zamestnancov a s deklarovaným sociálnym cítením jedinej vládnej strany.

Kameňom úrazu je rozpor medzi ideológiou a praxou. Cieľom úpravy pravidiel odmeňovania je odstrániť rozdiely medzi "zlými štátnymi úradníkmi" na úkor "obyčajných pracujúcich". Problémom však je to, že bratislavské letisko, podobne ako mnoho ďalších podnikov, nie je typickým úradom a samo sa navyše ani nepovažuje za štátny podnik. Nominanti Smeru-SD vo vedení letiska tak priamo útočia na tých ľudí, ktorých si Smer-SD predsavzal chrániť.

"Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné."

Antoine de Saint-Exupéry

Vstupovať do boja s vlastnými zamestnancami je nesmierne nešťastné. Najmä, ak ich sa s nimi zaobchádza zle, pričom sú v tom úplne nevinne. Ivan Trhlík vytvoril mediálny dojem, že všetci pracovníci letiska majú nadštandardné pracovné podmienky a ich amorálny blahobyt treba obmedziť. Sledujúc svoje vlastné zámery, sústredil sa na toto posolstvo až tak, že ako hálka vo vetre menil svoje stanoviská, len aby z toho vyťažil čo najviac.

"Letisková spoločnosť BTS potvrdzuje, že bol dňa 7. 8. 2013 ukončený pracovný pomer s P. J. (zamestnannec letiskovej spoločnosti BTS a zároveň predseda odborovej organizácie), a to s okamžitou platnosťou, po udelení súhlasu odborovou organizáciou, z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny," uviedla Dana Madunická z bratislavského letiska. (Topky, streda 11. 9. 2013 10:00)

Kto sa postaví proti, musí z kola von. Nech už je pravda o odchode odborového predáka akákoľvek, faktom zostáva, že jeho odstránenie letiskové odbory oslabil a na dlhú dobu znefunkčnil. Vedeniu letiska to umožnilo hrať mŕtveho chrobáka. Bod pre Ivana Trhlíka. Faktom však ostáva, že bývalý šéf odborov letisko žaluje a o svoju pravdu bojuje na súde.

Keď sociálna politika vykorisťuje

Aj v mzdovej politike sa prejavila neschopnosť vrcholového vedenia letiska reagovať adekvátne, reflektovať požiadavky doby a napokon, aj politiky strany, ktorá ich dostala do funkcií. Manažment Ivana Trhlíka zrušil ako prežitok flexikonto fondu pracovného času zmenových zamestnancov, ktoré zaviedol manažment Zdenka Schramla, s odôvodnením, že tento spôsob je voči zamestnancom nepriateľský. Schizofrenicky sa riaditeľ Trhlík sústredil na zrušenie zamestnaneckých výhod v rámci kolektívnej zmluvy, vrátane navýšenia dovolenky o jeden týždeň, ktoré vďaka flexikontu zamestnanci využívali len zriedka. Namiesto efektívneho využívania existujúcej pracovnej sily počas silnejších a slabších období roka sa Ivan Trhlík rozhodol žnížiť počet svojich spolupracovníkov a najmä ich pripraviť aj o tie najdrobnejšie výhody.

Už počas letnej sezóny vedenie letiska v rozpore s vtedy ešte platnou kolektívnou zmluvou obralo časť svojich pracovníkov o niekoľkoeurový príplatok za manipuláciu s odpadovými látkami. O systémové riešenie určite nešlo a či tým letisko ušetrilo, je tiež sporné. Faktom ale je, že šlo o krok v rozpore so záväzným dokumentom.

Od prvého januára bude dostávať väčšina zamestnancov menej gastrolístkov. Pocítia to najmä zmenoví zamestnanci, pracujúci v denných a nočných zmenách, cez víkendy a sviatky. Všetci pracovníci totiž dostanú jeden gastrolístok na zmenu. Kým tím, čo pracujú osem a pol hodiny od pondelka do piatka, dostanú aj viac ako dvadsať gastrolístkov, zamestnanci pracujúci v dvanásťhodinových zmenách ich dostanú približne pätnásť mesačne. Opatrenia letiskového manažmentu tak najviac pocítia tí najzraniteľnejší.

"Morálka je dodržiavať právo. Pri zákonoch treba dodržiavať nielen písmená, ale aj ducha."

Karel Schwarzenberg

Ivan Trhlík: "Za rok 2012 bol priemerný hrubý mesačný príjem 933,98 eur. Zamestnanci majú na základe kolektívnej zmluvy komfortné pracovné podmienky. Len 37,5-hodinový pracovný týždeň a jeden týždeň dovolenky navyše." (Nový čas, sobota 3. 8. 2013 09:30)

V roku 2012 pracovalo pre letisko v priemere 603 zamestnancov, z toho iba 11% v administratíve. Zvyšok tvorili zamestnanci zabezpečujúci chod letiska, väčšina z nich ako bežní, teda nie riadaci pracovníci. Práve títo sú krvným obehom letiska a bez nich by nemohlo existovať. A práve títo ľudia, ktorých je väčšina, majú oveľa nižší plat ako uvádzaný priemer. Z toho je jasné, ktoré pracovné pozície tento priemer zvyšujú.

Bývalí pracovníci košického letiska, ktorí z nejakého dôvodu odišli do Bratislavy a našli si prácu na letisku, boli veľmi prekvapení, že v Bratislave zarábali v rovnakých pracovných pozíciách o približne o sto eur menej ako v Košiciach. Keďže náklady na život v hlavnom meste sú vyššie, všetci časom z letiska odišli, keď si našli lepšie platenú prácu a iba krútili hlavami nad tým, ako je to možné.

Aj väčšina zamestnancov bratislavského letiska sa s tým potýka. Preto množstvo z nich býva na Záhorí či v Podunajsku, kde je bývanie a celkovo životné náklady cenovo dostupnejšie. Svoju prácu napriek tomu majú radi a nezriedka desiatky rokov praxe v úzkoprofilovom odvetví im nedávajú na výber hľadať uplatnenie inde. Pohár trpezlivosti však občas pretečie.

Len z oduševnenosti sa žiť nedá. Obyčajní zamestnanci bratislavského letiska sú naučení žiť skromne. V rokoch 1991 až 2004 mali prísne tabuľkové platy príspevkovej organizácie. Postupne od roku 2004 bolo najprv treba novú akciovú spoločnosť ozdraviť, následne investovať do jej inventára, aby stíhala reagovať na rastúce prepravné výkony aspoň so cťou. Ešte neskôr bolo treba investovať do vybavenia budov a následne do nového terminálu. To už prišla kríza. Vo všetkých etapách sa zamestnanci museli uskromniť, lebo vždy bolo treba niečo riešiť, alebo hasiť. Účty však musia platiť všetci.

Na bratislavskom letisku sa včera začala štrajková pohotovosť. Asi 600 zamestnancov chce ňou dosiahnuť zvýšenie platov a zlepšenie pracovných podmienok. "Nástupný plat je 420 eur, čo je menej ako bratislavský priemer, pritom ide o zamestnancov bezpečnosti,ktorí majú obrovskú zodpovednosť," tvrdí pre Nový čas jeden zo zamestnancov letiska. "V čistom dostávame ani nie 500 eur. Cítiť tu nespokojnosť, nejednajú s nami fér," tvrdí ďalší z pracovníkov. (Nový čas, utorok 12. 4. 2011)

"Človek sa musí brániť proti zlu, na ktoré stačí."

Jan Palach

V roku 2011 bola priemerná mzda na letisku zaokrúhlene 913 eur, rok predtým 853. O koľko sa asi mohla zvýšiť do roku 2012 mzda tým, čo v roku 2011 zarábali v čistom ledva 500 eur, keď hrubý priemer stúpol o 20 eur za rok, respektíve o 80 eur za dva?

Maroš Jančula: "A koľko zarábam? Je to 2400 eur. To je riaditeľský plat, potom mám ešte 1600 eur ako člen predstavenstva. Takže spolu nejakých 4000 eur. Oproti mojim kolegom na iných letiskách v zahraničí, ktoré sú veľkostne menšie, je to násobne menej." (SME, pondelok 7. 2. 2011)

Platy členov predstavenstva, ako aj plat riaditeľa upravuje interný dokument letiskovej spoločnosti, ktorý v zmysle jej stanov schvaľuje valné zhromaždenie. Koľko zarába Ivan Trhlík a jeho dvaja súputníci z predstavenstva?

Istoty v praxi

V roku 2006, keď bola na spadnutie privatizácia letiska v Bratislave, veľká väčšina ľudí z leteckého prostredia dala v parlamentných voľbách hlas Smeru. Zamestnanci samotného letiska sa báli o živobytie, tí ostatní o zmenu pomerov. Strach, že viedenské letisko po prevzatí toho bratislavského z neho urobí čisto nákladné letisko, bol priveľký. Nakoniec všetko dopadlo úplným zrušením privatizácie a napriek tomu, že mnohí by radi videli letisko v rukách druhého uchádzača, teda konzorcia na čele so spoločnosťou Abertis, letisko sa neprivatizovalo. V konečnom dôsledku sa ukázalo, že to bola škoda.

Dnes nominanti tej istej strany, v ktorej istoty pracovníci v letectve dúfali, ich o tieto istoty bez škrupulí oberajú. A nielen to. Letiskových zamestnancov sa snažia vykresliť ako akýchsi darmožráčov, ktorých nadštandardné pracovné podmienky môžu za stav, v akom sa letisko nachádza. Napľuť niekomu do tváre je jedna vec. Ale tvrdiť mu pritom s vážnou tvárou, že si za to môže sám, lebo dostal, čo chcel, je nonsens.

Ivan Trhlík je siedmym predsedom predstavenstva bratislavského letiska ako akciovej spoločnosti. Žiadny z jeho predchodcov, z ktorých traja boli tiež nominantmi strany Smer-SD, nesiahal na práva zamestnancov tak ako on. Vždy sa snažili mať s odborovu organizáciou korektné vzťahy, aj keď nutne dochádzali k treniciam. Na letisku v Bratislave tak historicky po prvý raz nie je platná kolektívna zmluva. Napriek tomu, že ministerstvo dopravy na letisko tlačí, aby ju konečne uzatvorilo, nič sa nedeje.

"Morálka národa a charakter ľudí sa podobajú zubom. Čím sú skazenejšie, tým viac to bolí, keď sa ich niekto dotkne."

George Bernard Shaw

Ivan Trhlík má na úsmev veľa dôvodov. Vie prečo

Niektorí podnikatelia sa k zamestnancom správajú zle, a tak u nich zostávajú len tí menej šikovní, ktorí si nevedia nájsť prácu inde. Keďže ide o ich vlastné podnikanie, dôsledky znášajú sami. Oveľa väčšia škoda nastane, ak o ich vlastné podnikanie nejde, ale napriek tomu sa tak v domnení beztrestnosti bez ohľadu na následky správajú. Ako Ivan Trhlík na bratislavskom letisku.

PIATOK, 27. DECEMBRA 2013, 10:34

Linka do Prahy

Znovuotvorenie historicky najstaršej komerčnej linky pokladá bratislavské letisko za úspech. Čo horšie, aj za svoju zásluhu.

PIATOK, 20. DECEMBRA 2013, 10:27

Ako (ne)komunikovať

Vedieť podať informáciu tak, aby bola zrozumiteľná, pútavá a obsahovala všetko potrebné, je malé umenie. Obzvlášť, ak má byť pravdivá.

"Komunikácia, umenie hovoriť jeden s druhým, vyjadriť, čo cítime alebo si myslíme, povedať to jasne, počúvať to, čo hovorí ten druhý a uisťovať sa, že sme počuli správne, je podľa všetkého najdôležitejšia schopnosť na uchovanie a vytvorenie láskyplných vzťahov."

Leo F. Buscaglia

S cieľom zabezpečiť si v očiach verejnosti čo najlepší obraz, začal Ivan Trhlík hneď po nástupe do funkcie šéfa letiska v Bratislave tvrdo budovať svoj mediálny imidž. Ako naslovovzatého odborníka na letectvo, ako úspešného manažéra aj ako špičkového ekonóma. Využívajúc priam totalitné praktiky, svojmu kultu osobnosti podriadil nielen fungovanie podniku, na čele ktorého stojí, ale zapriahol doň aj mašinériu strany, ktorá ho do funkcie dosadila, prostredníctvom inštitúcií, ktoré ovláda.

Či už ide o Ministerstvo dopravy, Fond národného majetku, Letecký úrad, ba dokonca Úrad vlády, súčasný riaditeľ letiska má podporu, akú žiadny z jeho predchodcov nemal. Aj tento na prvý pohľad záhadný, pri bližšom skúmaní pochopiteľný vplyv ho stavia do pozície šedej eminencie slovenského letectva. V Česku by sa čudovali.

Jedným zo znakov výborného manažéra je schopnosť vybrať si tých správnych ľudí, a urobiť tak na prvý pokus. Musí sa v ľuďoch skvelo vyznať, vedieť odhadnúť ich prednosti a následne správne posúdiť, či sa mu ich vlastnosti hodia, alebo nie. Čo si však myslieť o človeku, čo to nedokáže ani v oblasti, ktorú si sám určil za kľúčovú?

Kauza Farkašovský

Hoci sa šuškalo, že by mohol skončiť v konkurenčných televíziách, napokon zobral prácu riaditeľa komunikačného odboru na bratislavskom letisku! „Karol Farkašovský bol do pozície riaditeľa komunikačného odboru Letiska M. R. Štefánika vymenovaný priamo výkonným riaditeľom letiska s platnosťou od 15. marca 2013, a to ako odborník na komunikáciu,“ potvrdila hovorkyňa letiska Dana Madunická, ktorá ostáva na svojej pozícii aj po nástupe Farkašovského. Jeho plat však ostáva tajný. Letisku dočasne šéfuje Ivan Trhlík. Bratislavské letisko je štátnou akciovkou. Preto Farkašovského plat sa dá len ťažko určiť, keďže sa nepostupuje podľa tabuliek. Za predchádzajúcej vlády mali niektorí ministerskí hovorcovia príjmy od 1 800 €. Ak mali niekoľko funkcií naraz, ich plat aj s prípatkami sa približoval k 3-tisíc €. Štátne akciovky však nie sú povinné zverejňovať platy niektorých svojich zamestnancov. (Nový čas, utorok 19. 3. 2013 10:50)

Pána Farkašovského zamestnali na letisku ešte skôr ako stihla vzniknúť jeho budúca pracovná pozícia. Tú potvrdila až zmena organizačnej štruktúry takmer o dva mesiace neskôr. Bez výberového konania, vďaka tlaku z miestnych organizácií Smeru-SD v Bratislavskom kraji, v ktorých pôsobí jeho manželka Ľudmila.

„Bola to ponuka pána riaditeľa a oslovila ma, pretože je v tom spojenie viacerých vecí, ktoré ma zaujímajú. V prvom rade je to vášeň pre lietadlá a lietanie, v druhom rade je to ďalšia vášeň - pre prácu a pre komunikáciu,“vysvetlil Novému Času Farkašovský, ktorý v minulosti pracoval pre BBC, Slovenský rozhlas či Markízu.„S médiami budem v kontakte, lebo mám na starosti nielen internú, ale aj externú komunikáciu, takže určite som nedal médiám definitívne zbohom,“ tvrdí. Podobnú pozíciu si pritom vyskúšal už v minulosti, keď dva roky pôsobil ako riaditeľ komunikačného odboru na ministerstve zdravotníctva za Rudolfa Zajaca. (Nový čas, utorok 19. 3. 2013 10:50)

Nová, na letisku dovtedy neexistujúca pozícia bola zjavne určená priamo pre Karola Farkašovského, ktorého už krátko po nástupe odprezentovali ako odborníka, vhodného na tento post. Svedčí o tom aj fakt, že napriek bežnej praxi spolu uzatvorili zmluvu na dobu neurčitú. Obe strany sa vtedy ešte na spoluprácu tešili a mala byť dlhodobá.

Mgr. Karol Farkašovský, PhD.

Karol Farkašovský (56) sedí v kresle riaditeľa komunikačného odboru na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika. Okrem toho sa však snaží odovzdávať svoje moderátorské skúsenosti, ktoré nadobudol počas svojej dlhoročnej praxe v televízii. Bývalý moderátor si už v roku 2007 založil školu moderovania. Momentálne sa Farkašovský objavil ako učiteľ na pripravovanom kurze jednej z agentúr. Terajší zamestnávateľ bývalého moderátora je na slovo skúpy a k otázke Farkašovského „brigády“ sa nevyjadruje. „Vzhľadom na to, že pán Karol Farkašovský čerpá v týchto dňoch dovolenku, považujeme za korektné sa k tejto téme vyjadriť až po jeho návrate,“ napísala do stanoviska hovorkyňa letiska Dana Madunická. (Nový čas, piatok 17. 5. 2013 13:00)

Už v máji sa vzťahy začali kaziť. Pôvodné nadšenie akosi prirýchlo vyprchalo. Počiatočné sľuby o vytvorení profesionálneho prostredia začali blednúť a nové nepribúdali. Pánovi Farkašovskému sľúbili vytvorenie aparátu komunikačných pracovníkov, zostalo však len pri výbere asistentky. Neumožnili mu vybrať si tím podľa svojich predstáv, ba dokonca z neho po stiahnutí pôvodnej hovorkyne spravili zastupujúceho hovorcu ešte skôr ako bola nová hovorkyňa pripravená. Tak dohoda neznela.

Karol Farkašovský od marca 2013 zarezáva na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika ako riaditeľ komunikácie. Exmoderátor od začiatku júna zastupoval aj pozíciu hovorcu letiska. Zdá sa však, že vedenie nebolo jeho prácou nadšené a Farkašovský už o niekoľko týždňov post hovorcu opustí. Podľa informácií Nového Času visí otáznik aj nad jeho pôsobením na poste riaditeľa komunikácie. Podľa informácií Nového Času totiž vedenie nie je príliš spokojné s jeho prácou, čo potvrdzujú aj slová riaditeľa letiska. „Pre pána Farkašovského je to nová činnosť, takže sa u nás stále zaškoľuje. Od tohto útvaru si sľubujem naozaj veľa. Stále sme na tej úrovni - ja definujem kontúry tak, ako by som chcel, aby to fungovalo. Povedzme, že stále to nie je činnosť na sto percent,“ povedal výkonný riaditeľ Letiska M. R. Štefánika Ivan Trhlík. Zdroj z letiska však tvrdí, že exmoderátor to má v práci natoľko nahnuté, že aj na pozícii riaditeľa komunikačného úseku môže skončiť. Farkašovský momentálne zastáva aj pozíciu hovorcu letiska, no to už tiež nepotrvá dlho. „Prijali sme novú hovorkyňu, ktorá sa v súčasnosti zaškoľuje. Tá by do mesiaca mala pôsobiť na tomto poste,“ potvrdil informácie Trhlík. Nový Čas sa preto šéfa letiska narovinu spýtal, ako to s bývalým markizákom vyzerá. „Nechcel by som sa k tomu vyjadrovať. Pán Farkašovský je pracovník, ktorý je nielen profesijne, ale aj životne skúsený. Prichádza do prostredia, kde predtým nepôsobil, to znamená, že tam to nejaký čas trvá, než sa dostaneme do takých foriem vykonávania činností, ktoré od nich chcem,“ odpovedal vyhýbavo. (Nový čas, streda 24. 7. 2013 14:00)

"Nedôverujte tým, ktorým nerozumiete."

Jack Trout

Buď pán Trhlík nevie formulovať to, čo chce, alebo zatiaľ nenašiel nikoho, kto by jeho predstavu spĺňal. Možno pán Farkašovský nesplnil jeho predstavy a nedokázal podľa jeho nariadení dostatočne vytrénovať letiskových pracovníkov, zúčastňujúcich sa firemných rokovaní, čo bola jedna z pracovných úloh, ktoré od šéfa letiska dostal. A možno to podľa tých nariadení iba jednoducho nešlo.

Jednou z vecí, ktoré sa konali v rámci kompetencií Karola Farkašovského bol pre letisko historicky prvý Deň otvorených dverí. Akcia voľne inšpirovaná jeho predchádzajúcim pôsobiskom, bola vyšperkovaná do detailov, vďaka rozličným zásahom letiskového topmanažmentu náročná na prípravu a jej organizácia trvala mesiace. Letisko ju odprezentovalo ako úspech, pre hlavného aktéra však znamenala začiatok konca.

Karol Farkašovský doplatil koncom októbra minulého roka na personálne zmeny v Záhorskej Bystrici, kde s ním po viac ako piatich rokoch ukončili spoluprácu. Len pár týždňov po vyhadzove sa uplatnil ako riaditeľ komunikačného odboru na Letisku M.R. Štefánika. No aj tam to už má podľa našich informácií zrátané - vedenie letiska s ním do budúcnosti neráta. Výpoveď mu vraj chceli doručiť už v týchto dňoch. Znemožnilo im to však náhle ochorenie bývalej televíznej tváre. Tá sa momentálne lieči doma, a tak s ňou nemôžu rozviazať pracovný pomer. „Pán Farkašovský je stále zamestnancom Letiska Bratislava,“ povedala pre topky.sk hovorkyňa Lucia Klinovská, ktorá zároveň potvrdila, že je „momentálne PN“. Vzniknuté zdravotné problémy vraj skomplikovali plány vedenia na ukončenie spolupráce natoľko, že sa musel riaditeľ letiska predčasne vrátiť z dovolenky. Vyzerá to tak, že ani s týmto zamestnávateľom sa Karol Farkašovský nerozlúči v dobrom. Nasvedčuje tomu aj vyjadrenie samotného moderátora, ktorý tvrdí, že on je iniciátorom rozviazania pomeru. „Z letiska chcem odísť ja. Nie som spokojný s pracovnými podmienkami, ktoré sa s vedením nepodarilo zladiť tak, aby zodpovedali mojim predstavám. Svoju prácu som sa napriek tomu snažil vždy robiť profesionálne, najlepšie ako viem a vedenie letiska s ňou nikdy nevyjadrilo nespokojnosť. Zatiaľ sme k dohode nedospeli. Pre zdravotné problémy mám teraz nariadený kľudový režim. Verím však, že keď sa môj zdravotný stav zlepší a generálny riaditeľ letiska sa vráti z dovolenky, určite nájdeme riešenie prijateľné pre obe strany.” (Topky, nedeľa 20. 8. 2013 09:15)

Už koncom júla Nový Čas informoval o tom, že sa pod ním trasie stolička pre nespokojnosť zo strany vedenia, teraz dokonca dostal návrh na ukončenie pracovného pomeru. „Vzhľadom na to, že niekoľkomesačná spolupráca neprinášala letiskovej spoločnosti žiadne výsledky, predložilo vedenie spoločnosti Karolovi Farkašovskému dňa 13. 08. 2013 návrh dohody o ukončení pracovného pomeru,“ tlmočila reakciu letiska Dana Madunická. Farkašovský ale trvdí, že on sám chce čo najskôr odovzdať vedeniu letiska výpoveď. „Z letiska chcem odísť. Pracovné prostredie a podmienky nezodpovedajú mojim predstavám. Verím, že po zlepšení môjho zdravotného stavu nájdeme s generálnym riaditeľom obojstranne prijateľné riešenie,“ povedal Farkašovský. (Nový čas, pondelok 21. 8. 2013 08:00)

Trvalo necelých päť mesiacov od prijatia do zamestnania, kým bratislavského letisko predložilo pánovi Farkašovskému dohodu o rozviazaní pracovného pomeru. Z naslovovzatého odborníka, ktorého nadšene vítali, sa stal neschopný lenivec, ktorého sa treba zbaviť. Propaganda sa však v dejinách musela vysporiadať aj s tvrdšími orieškami. 

Nájdi rozdiel

Odvtedy, čo bývalému moderátorovi Farkašovskému predložili výpoveď z letiska, je práceneschopný a na ukončení pracovného pomeru sa doteraz nedohodol ani s vedením letiska. „Pán Farkašovský je naďalej práceneschopný. Bol u mňa v rámci vychádzok, znovu som mu predložil dohodu, akú sme mu predložili 13. 8. 2013. K nej sa však vyjadril, že sa musí poradiť so svojím právnikom,“ prezradil Ivan Trhlík, riaditeľ letiska, a dodal: „Následne jeho reakcia prostredníctvom esemesky bola taká, že túto dohodu nepodpíše, pretože je pre neho nevýhodná, a po skončení pracovnej neschopnosti znovu nastúpi do práce.“ (Nový čas, 9. 9. 2013 06:00)

Karol Farkašovský si vie, samozrejme, dobre zrátať, čo je preňho výhodne a čo nie. Práve vďaka pracovnému pomeru na dobu neurčitú dohodu pre neho nevýhodnú neprijal. Keďže však Ivan Trhlík nebol zas ochotný akceptovať jeho podmienky, pristúpil k razantnejšiemu kroku. Pán Farkašovský dostal výpoveď pre vyfabrikované hrubé porušenie pracovnej disciplíny, s čím nesúhlasil a súdi sa o neplatnosť výpovede. Vzhľadom na okolnosti, jeho šanca uspieť je vysoká. A Ivan Trhlík to minimálne tuší, ak s tým priamo nepočíta.

Miesto riaditeľa komunikačného odboru letisko zatiaľ neobsadilo. „V súčasnosti to ani nemáme v úmysle,“ dodal šéf letiskovej spoločnosti. (Trend, piatok 4. 10. 2013)

"Dobrá komunikácia má rovnako povzbudzujúce účinky ako káva a rovnako obtiažne sa po nej zaspáva."

Anne Morrow Lindberghová

Víla Amálka

Lucia Klinovská (28) je zastupujúcou hovorkyňou Letiska M. R. Štefánika v Bratislave. Nový Čas ju v minulosti pristihol v družnej debate s exministrom financií. Dvojica vtedy uprednostnila pred teplom tatranskej koliby čerstvý vzduch. Jedna z trojice ženských huslistiek zastupuje bývalého markizáka Karola Farkašovského počas práceneschopnosti. „Komunikáciu s médiami som od minulého týždňa prebrala ja ako nová hovorkyňa bratislavského letiska,“ povedala Novému Času Lucia Klinovská. Tá sa v minulosti zúčastnila ako členka tria G-Strinx súťaže Eurovízia, ale aj povolebného žúru SDKÚ v Tatrách, kde viedla družný rozhovor s Ivanom Miklošom. Podľa informácií Nového Času by však Klinovská mala pracovať na tlačovom odbore a len dočasne Farkašovského zastupovať. Hoci ju web letiska uvádzal pôvodne ako hovorkyňu, neskôr jej fotografiu s kontaktmi zo stránky stiahli. (Nový čas, štvrtok 22. 8. 2013 10:00)

Ako huslistka

Lucia Klinovská bola podivuhodná voľba. Navonok krehké žieňa bez skúseností či primeraného vzdelania v brandži sa ocitlo na mieste, kde sa ani samo necítilo sebaisto. Zaujímavé je, že ide o sesternicu Dany Madunickej.

Nedá sa jej však uprieť snaživosť a svedomité plnenie pokynov. Ani to však nepomohlo. Akonáhle sa prevalilo, že aj ona má minulosť, zo dňa na deň musela z letiska odísť. Prepustili ju v skúšobnej dobe a bez vysvetlenia.

Lucia Klinovská a Ivan Mikloš

"Je treba dva roky, kým sa naučíme hovoriť. A päťdesiat, kým sa naučíme mlčať."

Ernest Hemingway

To, ako si Ivan Trhlík predstavuje internú komunikáciu, ukázal s príchodom školského roka. Dal šancu každému, nielen ľuďom sústredeným okolo neho, aby donášali a vymýšľali si na svojich kolegov. Vytvoril priamy kanál, ktorým špina môže pritekať rovno k nemu samotnému. Presne tým sa totiž táto adresa stala. Charaktery ľudí sú rôzne, a tak sa isté indivíduá jej využitiu nebránili a ďalšie nebránia, ba naopak.

Ing. Ivan Trhlík - Oznámenie o zriadení adresy pre podnety

Externá komunikácia tiež za veľa nestojí. Po tom, čo letisko bez akéhokoľvek upozornenia či oznámenia zmenilo svoju internetovú stránku podľa spôsobu pražského Letiska Václava Havla, pristúpilo i ku zmene svojho loga. To pôvodné, vytvorené podľa vkusu RNDr. Branislava Kvasnicu, CSc., vtedajšej šedej eminencie slovenského letectva, nahradilo nové podľa vkusu Ivana Trhlíka.

Jednoduché tvary, ničnehovoriaca grafika, niekoľko rokov starý dizajn. V záplave iných sa stratí. Logo neprináša nič nové, celkovo pôsobí fádnym dojmom, nezohľadňuje nový terminál a opäť chýba odkaz na Štefánika, po ktorom sú letisko aj firma pomenované. Pri pohľade naň nik nedostane chuť lietať, pôsobí ťažkopádne, usadlo, ničím neláka. Jediným rozdielom oproti predchodcovi je zmena slovosledu v popise.

Aj v Košiciach menili na letisku svoje logo. Tak ako sa patrí, s primeranou prezentáciou. V Bratislave sa nič také neodohralo. A pritom to pre firmu takejto veľkosti a typu nie je lacná záležitosť. Ceny sa v závislosti od náročnosti prevedenia a použitia v priemere pohybujú nad stotisíc eur bez kampane.

Manažment košického letiska doplnený o odborníkov z neziskovej organizácie Košice2013 a z Fakulty umení Technickej univerzity v Košiciach, vybral logo, ktorého autorom je skúsený dizajnér Matej Toman. (SME, nedeľa 15. 9. 2013 14:15)

"Malé lietadlo pre Slovákov evokuje mäkčeň a v medzinárodnom kontexte predstavuje symbol letectva. Sýtožltá farba bola vybratá kvôli tomu, že žltá je jednou z oficiálnych farieb mesta Košice a spolu s čiernou vytvára najsilnejší kontrast v rámci celého farebného spektra. Celková koncepcia loga je navrhnutá tak, že ponúka široké možnosti pre jeho ďalšie využitie," objasnil autor loga. (TASR, nedeľa 15. 9. 2013 14:15)

Pri porovnaní oboch zmien imidžu a ich prevedenia je jasné, kto to zvládol lepšie. V Bratislave sa doteraz pomaly, nenápadne a potichu mení to, čo mohlo, a vlastne malo, byť už dávno hotové. Pomaly preto, lebo ešte dnes je možné si zo stránok letiska stiahnuť iba manuál o používaní pôvodného loga. Nenápadne preto, lebo v médiách a dokonca ani na vlastných stránkach letiska nebola o zmene žiadna zmienka. Napokon, od nástupu nového vedenia akékoľvek aktuality či novinky z letiskových stránok úplne zmizli. A potichučky preto, lebo kým v Košiciach na logu otvorene spolupracovali okrem budúceho užívateľa loga viaceré inštitúcie a vytvorili verejnú súťaž, v Bratislave na niečo také vôľa nebola. Nehovoriac o tom, že takáto zmena nie je nikdy lacná záležitosť. Identita podniku zrejme pre nový manažment bratislavského letiska nie je taká dôležitá a otvorenosť je pravdepodobne tiež na príťaž. V tomto prípade Košice Bratislavu jednoznačne predčili.

Prezentácia letiska v Bratislave na verejných fórach je tiež biedna. Jeho profily na stránkach profesijných organizácií a špecializovaných združeniach sú neaktuálne. Takmer to vyvoláva dojem, že zámerne.

Čo sa nových médií týka, na tie v Bratislave rezignovali. Letiskové profily na sociálnych sieťach sú mŕtve. Na Facebooku po množstve negatívnej kritiky najprv vypli možnosť pridávania komentárov k príspevkom, potom pridávať vlastné príspevky, neskôr prestali sami pridávať vlastné príspevky, až nakoniec stránku jednoducho zrušili. Takéto konanie je z hľadiska komunikácie absolútne neštandardné, až smiešne. Veď koľko európskych letísk nemá vlastný profil na najväčšej sociálnej sieti? Ešte aj piešťanské letisko má akčnejší profil aj prístup ako to bratislavské. Profil na Twitteri síce ešte funguje, ale v podstate iba ako archív, keďže nič nové nepribudlo už mesiace. Od nástupu súčasného vedenia uverejnili len niekoľko desiatok príspevkov, po personálnych čistkách navyše bez twitterových fotografií. Navyše, v profile doteraz figuruje pôvodné logo. Bratislavské predčilo Letisko Sliač, jeho twitterové konto je omnoho živšie, pestrofarebnejšie. Vidno, kto má úprimnú snahu aj z mála vytvoriť niečo a komu na prezentácii nezáleží. Komunikovať cez e-mail tiež nie je jednoduché, na svojich internetových stránkach letisko pre kontakt s verejnosťou zvolilo akurát formulár, prípadne telefónne číslo.

Aj na najlacnejšej forme prezentácie, vlastnej internetovej stránke, letisko viackrát zlyhalo. Ivan Trhlík hneď po svojom nástupe zrušil sekciu aktualít a zasielania noviniek. Aktuality obnovili až koncom roka. V tejto súvislosti neprekvapí, že letisko pod vedením Ivana Trhlíka prestalo na svojich stránkach zverejňovať faktúry a až po upozorneniach na rozpor so zákonom si svoju povinnosť začalo opäť plniť.

Hlásna trúba

Letisko Milana Rastislava Štefánika v Bratislave má novú hovorkyňu. Od 1. októbra do funkcie nastúpila Veronika Ševčíková, ktorá naposledy pracovala v Novom Čase. Letisko zatiaľ oficiálne o obsade postu neinformovalo, bývalú redaktorku však vo funkcii potvrdilo. (Trend, piatok 4. 10. 2013)

Ide o ďalšiu svetlovlasú osobu na tomto poste. Ku kritériám Ivana Trhlíka to asi patrí. Na škodu Dominiky Lukáčovej, z ktorej je už tmavovláska.

Dominika Lukáčová ešte so svetlejšími vlasmi

„Zatiaľ v Markíze stále pracujem, ale do konca života tam určite nebudem,“ odbila nás dvadsaťosemročná reportérska hviezda. Kam povedú jej kroky, v televízii netušia. „Hovorilo sa, že mala ísť robiť hovorkyňu letiska, ale po skúsenostiach s Karolom Farkašovským už vraj nechceli mediálne prepieraného človeka,“ tvrdí náš zdroj. Očakáva sa vraj, že sa buď presťahuje do zahraničia, alebo si uchmatne teplé miestečko hovorcu v nejakej inštitúcii. (Plus 7 dní, streda 30. 10. 2013 21:00)

Dominika kedysi a dnes

Ani silný lobing v úzkom kruhu ľudí okolo Ivana Trhlíka a odporúčania z politických kruhov, nepomohli prevedčiť Ivana Trhlíka, aby Dominiku Lukáčovú prijal. Hneď ako mu vysvetlili, že jej lono vďaka domácemu videu so Štefanom Skrúcaným, ktoré sa na istú dobu stalo hitom internetu, pozná celé Slovensko, bola cesta zarúbaná. Našťastie ho na to Dana Madunická upozonila včas a ku "škode" nedošlo.

Ani Martin Borguľa nepomohol

Aktuálnou hovorkyňou letiska je tak bývalá pracovníčka oddelenia politiky a domáceho spravodajstva bulvárneho denníka Nový čas. Práve toto periodikum informovalo o letiskovom pôsobení Karola Farkašovského najviac a najostrejšie. Bol to tiež Nový čas, kto priniesol informácie o Lucii Klinovskej.

„Momentálne absolvuje zácvik a školenia, ktoré sú pre zaradenie na danú pracovnú pozíciu požadované. Zároveň sa zoznamuje s prostredím a špecifikami práce hovorkyne letiskovej spoločnosti. Hneď ako túto komplexnú prípravu dokončí, predstavíme ju verejnosti a médiám,“ povedal pre Mediálne.sk riaditeľ letiska Ivan Trhlík. (Trend, piatok 4. 10. 2013)

"To najdôležitejšie, čo som sa v živote naučila, je to, že dávať pozor nič nenahradí."

Diane Sawyerová

Aj Veronika Ševčíková má však svoju minulosť. Nielen ako žurnalistka, respektíve bulvárna redaktorka. Má síce lepšie predpoklady na udržanie sa v aktuálnej pozícii, ani to ale na letisku v Bratislave v tomto období stačiť nemusí.

S Jánom Slotom v Chorvátsku: pohárik nesmie chýbať

"Genialita v komunikácii je schopnosť byť úplne úprimný a zároveň ohľaduplný."

John Powell

Ivan Trhlík si na letisku v Bratislave vyhradil posledné slovo samozrejme aj v komunikácii. Čokoľvek chce ktokoľvek odkumunikovať s vonkajším svetom, musí prejsť jeho rukami, nech to trvá akokoľvek dlho. Letisko dokonca pripravuje odpovede aj na otázky o letisku, smerované napríklad na Ministerstvo dopravy a ďalšie inštitúcie v rámci štátnej a verejnej správy. Tieto úrady dokonca na letisko odkazujú aj prípadoch, kedy ide o ich výlučnú kompetenciu. Zrejme, aby nedošlo k vyjadreniu, ktoré by šéfovi bratislavského letiska bolo proti srsti.

Prebieha to tak, že v otázkach, ktoré považuje vedenie letiska za vážne či zásadné, a tých je viac a z rôznych oblastí ako kedykoľvek doposiaľ, pripraví Dana Madunická návrh odpovede a po revízii v rukách Ivana Trhlíka je možné danú informáciu pustiť von. Veronika Ševčíková je človek, ktorý ju verejne odkomunikuje. Podľa materiálu, ktorý šéf letiska v minulosti komunikoval sám, je možné ľahko určiť, čo pochádza z jeho vlastného pera a čo z hláv ľudí, ktorých si na komunikáciu platí z podnikových peňazí.

Ing. Dana Madunická

Mienkotvorné médiá, ktoré sa nechcú s letiskom púšťať do konfliktu, ale chcú si zachovať tvár, sa tak obmedzili na preberanie tých agentúrnych správ, ktoré nie sú čírou propagandou, preto správy z letiska dnes preberajú v podstate len niektoré internetové portály a z istých dôvodov aj denník Pravda. Svedčí to o súčasnej kvalite toho, ako vie Letisko M. R. Štefánika pracovať s laickou i odbornou verejnosťou, ako aj novinárskou obcou. Navyše, Ivanovi Trhlíkovi samotnému nejde komunikácia tak dobre, ako sa snaží pôsobiť. Cez nasadenú masku aj on občas odhalí svoju pravú tvár.



Oblasti styku s verejnosťou bratislavského letiska chýba nielen vízia, ale najmä koncepcia. Fluktuácia na postoch s ňou súvisiacou nie je znakom dobrého manažmentu.

"Tí, čo vedia, nehovoria. Tí, čo hovoria, nevedia."

Lao-c'

V roku 2013 pracovalo na Letisko M. R. Štefánika v Bratislave v pozícii či už riadneho alebo zastupujúceho hovorcu dovedna päť ľudí. Najprv Dana Madunická, neskôr dočasne Karol Farkašovský, následne Lucia Klinovská, znovu, aj keď dočasne Dana Madunická a napokon Veronika Ševčíková. Pre médiá sa však častejšie vyjadroval aj Ivan Trhlík. Nikto totiž nerozumie jeho demagogickej koncepcii komunikácie tak dobre ako on sám.

PIATOK, 13. DECEMBRA 2013, 10:01

Kto je František Filkorn?

Čo asi tak môžu mať spoločné komunistický pohrobok a emigrovaný disident?
Napočudovanie, rozvoj bratislavského letiska.

Opäť sa hovorí o spolupráci letiska v Bratislave a vo Viedni. Manažment letiska hovorí, že niektoré lety by sa z Viedne presunuli k nám. Projekt spolupráce odobril aj minister dopravy Ján Počiatek. Analytik však hovorí, že spolupráca letísk je málo pravdepodobná. (Správy RTVS, sobota 20. 4. 2013)

"Nečinný človek v mojich očiach znamená toľko, ako keby vôbec neexistoval."

Marcus Tullius Cicero

Toto len potvrdzuje, že letiskový manažment pod "vedením" pána Trhlíka skúša všetko možné aj nemožné, aby vytvoril dojem svojej vlastnej akcieschopnosti. Už dlhšie hľadal niekoho, kto by mu pomohol tento dojem umocniť. Našiel ho v zaujímavej osobe, s ktorou uzatvoril ešte zaujímavejšiu zmluvu.

František Filkorn - Zmluva o sprostredkovaní obchodnej príležitosti

Predmetná zmluva umožňuje pánovi Filkornovi nárokovať si nemalú finančnú odmenu v prípade sprostredkovania možnosti uzatvoriť zmluvu s treťou stranou, ktorá zabezpečí prevádzku leteckej linky. Posúdenie oprávnenosti provízie je vágne. Sprostredkovanie pri nákupe tovarov a služieb je tak všeobecne poňaté a mnohoznačné, že zavdáva príčinu domnievať sa opak jeho účelu.

Pán Filkorn má svojou činnosťou vytvoriť platformu na rokovanie bratislavského letiska s viedenským o presune liniek z Viedne do Bratislavy. Sám má ako sprostredkovateľ rokovať s letiskom vo Viedni, ktoré má primäť k tomu, aby spolu s ním presvedčilo buď potenciálnych, alebo súčasných leteckých dopravcov o presune svojich liniek do Bratislavy.

František Filkorn patrí medzi osobných priateľov JUDr. Jána Čarnogurského, ktorý nedávno ohlásil svoju kandidatúru na úrad prezidenta republiky. Poznajú sa dlhé roky, spolupracovali ešte počas totalitného režimu. Po revolúcii doktor Čarnogurský na Slovensku pánovi Filkornovi poskytoval služby svojej kancelárie.

Oproti sebe: František Filkorn a Ján Čarnogurský

Filkorn na Slovensku podniká, nevzdal sa však ani svojich rakúskych aktivít. Figuruje v jednej tamojšej eventovej agentúre, ktorá okrem iného poskytuje klientom služby hostesiek, prevažne zo Slovenska. Obchodu sa už síce až tak nedarí, ale to nie je problém. Jeho podnikanie na Slovensku najviac charakterizuje spolupodielnictvo v spoločnosti, prevádzkujúcej známu bratislavskú kaviareň Umelka.

Príjemné posedenie s priateľmi

V roku 1971 štvorica mladíkov v obci Koš vykradla predajňu textilu a mäsových výrobkov, kde došlo ku škode, vyčíslenej na vtedajších 22 000 korún. Po spanilej jazde republikou nakoniec 10. 4. 1971 ilegálne opustili jej územie v oblasti Českých Budejovíc. Páchateľmi boli František a Oto Filkornovci, Jozef Rendek a iba 17-ročný Ján Slota.

"Zo všetkých nerestí je slušnosť najdrahšia."

Lion Feuchtwanger

Skupina ešte aj Rakúsku pokračovala vo výčinoch. Páni Rendek a Slota sa nakoniec do Československa vrátili, bratia Filkornovci však nie. Za krádeže áut strávili štvrť roka v rakúskom väzení. Jozef Rendek sa stal zločincom, Ján Slota politikom, Filkornovci začali podnikať. Vďaka emigrácii a podpore priateľov v Československu, ich dnes považujú za disidentov.

František Filkorn nemá žiadne skúsenosti z leteckej dopravy. NIkdy v nej nepôsobil, jej rakúskych kľúčových hráčov nepozná. V tomto mu ani jeho pôvod nepomôže. Nemá patričné vzdelanie ani prax. Nuž, podujal sa na ťažkú úlohu, bude potrebovať všetko dostupné šťastie, aby sa mu podarila. 

Slovenská realita 21. storočia. Defraudant a usvedčený zlodej. Čo asi tak majú spoločné.

"Muž, čo uchová tajomstvo, je múdry, ale múdrejší je ten, ktorý nemá tajomstvo, čo by uchoval."

Edgar Watson Howe

PIATOK, 6. DECEMBRA 2013, 10:09

Čudná personálna politika

Letectvo je rehoľa. Vraví sa, že kto sa raz nadýcha kerozínu, stane sa ňom závislý.

Od svojho vzniku patrila medzi prestížne záležitosti, spájala sa s luxusom, priťahovala bohatých a slávnych. Tento náhľad na leteckú dopravu pretrval dlhé desaťročia.

Ako všetky náročné odvetvia, aj letectvo stojí a padá na ľuďoch. Jeho samotná existencia je triumfom ľudského ducha, umu a nezlomnosti. Človek odpradávna túžil po tom priblížiť sa vtákom, vzlietnuť k výšinám. Odkedy vynálezcovia stavili na stroje ťažšie ako vzduch, sen sa začal napĺňať.

"Lietanie je vášeň."

Milan Nedelka

Práve ľudská šikovnosť odštartovala éru prúdových lietadiel, ktorá bola základom novodobého letectva. Za jeho úspechom stojí úsilie, schopnosti a trpezlivosť množstva talentovaných vizionárov, ktorí svoj sen premenili na skutočnosť, aby sa s ním následne podelili so všetkými ostatnými.

Doba sa zmenila. Po zlatých časoch letectva v medzivojnovom období zostala nostalgia, preč je tiež nadšenie a rozmach 60. a 70. rokov 20. storočia. Letecká doprava mala dlho punc exkluzivity, ktorý sa koncom 20. storočia začal vytrácať.

U pracovníkov v leteckej doprave je možno badať príchylnosť, charakteristickú tiež pre železničiarov, zdravotníkov či učiteľov. Je pre nich typické, že si túto oblasť vyvolili, podriadili jej svoj život a ostávajú jej verní.

Domovom týchto ľudí sú letiská. Nech už pracujú pre kohokoľvek, špecializujú sa čokoľvek a pohybujú sa kdekoľvek, väčšinu svojho života strávia práve tam.

"Čo sa robí s láskou, to sa robí dobre."

Hilda Múdra

Na Slovensku je letectvo populárne. Nadšenci sa združujú v aerokluboch, spolkoch, internete. Majú rôzne záujmy, od modelárstva či meteorológie po fotografovanie. Vo vojenskom i civilnom letectve pracujú tisíce ľudí, ďalšie stovky v nadväzujúcich odvetviach od špeditérstva a logistiky, cez konštruktérstvo až po ostatné druhy dopravy. Ľudia z letectva majú na Slovensku rodiny, priateľov, známych, susedov, v zahraničí kolegov a obchodných partnerov. Novinky sa teda šíria rýchlo. Celkovo u nás leteckú komunitu tvorí asi 30000 ľudí. Toľko obyvateľov majú napríklad Liptovský Mikuláš, Lučenec či Piešťany, alebo Banská Štiavnica, Kolárovo a Stropkov dohromady.

Aj keď relatívne veľká, a určite uzavretá, letecká komunita nie je elitárska. Napriek tomu, preniknúť do nej a stať sa jej súčasťou, býva ťažké. Je to spôsobené aj tým, že ten, kto sa naozaj chce letectvu profesionálne venovať, musí prejsť dlhú cestu, kým dosiahne cieľ. Základom je kvalitné vzdelanie, ktoré je na Slovensku na vysokej odbornej úrovni. Venujú sa mu na Leteckej fakulte Technickej univerzity v Košiciach a na Fakulte prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov Žilinskej univerzity.

Tam sa prevádzka a ekonomika leteckej dopravy študuje už od roku 1962 a civilní piloti sa cvičia od polovice sedemdesiatych rokov. Univerzita odchovala väčšinu manažmentu aerolínií, letísk i väčšinu slovenských a českých dopravných pilotov. Školy, ktoré dávajú pilotom i prevádzkovým pracovníkom aj univerzitné vzdelávanie, možno v Európe spočítať na prstoch jednej ruky. Väčšina pilotov na Západe nemá univerzity či vysoké školy. Zaplatili si iba výcvik v pilotných školách. Do prevádzky zasa prichádzajú ľudia z rôznych škôl. (Trend, sobota 9. 3. 2013)

Medzi žilinskou Katedrou leteckej dopravy a bratislavským letiskom vždy panovali korektné vzťahy a aj isté formy spolupráce. Študenti boli na letisku vítaní, nachádzali tam konzultantov svojich školských prác i letnú brigádu. Dnes to už neplatí.

Odbornosť na prekážku

Po nástupe Ivana Trhlíka (nominant Smer-SD) do čela bratislavského letiska sa nový manažment rozhodol nenechať na letisku kameň na kameni. Personálne čistky nedali na seba dlho čakať. Ich rozsah je nevídaný. K niečomu takému nedošlo ani za minulého režimu, ani v časoch mečiarizmu. Pod zámienkou zmeny organizačnej štruktúry a reorganizovaním pracovných povinností vzniklo množstvo nových pracovných miest, ktoré postupne obsadzujú ľudia, napojení na nový manažment a tých, ktorí umožnili jeho nástup. Odbornosť je v tomto prípade na poslednom mieste.

"Podnikateľský sektor praje otvoreným hlavám. Praje ľuďom s humánnym a angažovaným pohľadom na svet a ktorých optimizmus poháňa."

Richard Branson

Pôvodne šesť riaditeľských organizačných zložiek nahradilo štrnásť. Oficiálnym dôvodom zmeny bolo tzv. "odstránenie medzičlánkov". Nová schéma je síce síce lineárnejšia, ale v prípade ôsmich nových riaditeľských pozícií sa dá o úspore hovoriť len s obrovskou dávkou fantázie.

Letisko M. R. Štefánika ako najväčší podnik svojho druhu v krajine má minimálne morálnu povinnosť dať šancu absolventom relevantných študijných programov, najmä ak ide o štátom ovládanú spoločnosť. Takisto má mať za úlohu ich odbornosť zvyšovať, vychovať si ich a predovšetkým si ich udržať. Keď sa však zbavuje uznávaných expertov, nerobí si dobrú reklamu a znižuje svoj kredit v očiach tých, o ktorých priazeň by sa mal uchádzať. Samozrejme, iba v prípade, ak chce získať tých najlepších a odborne zdatne pripravených, ktorí raz budú tvoriť jeho budúcnosť.

Ing. Ivan Trhlík - Test na pohovor

Namiesto toho sa Ivan Trhlík vo svojej novej práci mstí za príkoria, ktorých sa mu podľa neho samého dostalo v bývalých zamestnaniach, predovšetkým v ČSA. Tak si svoje komplexy vybíja na stovkách ľudí, ktorým sa náhle stal šéfom.

"Pomsta je prejav slabosti."

Iveta Radičová

Jedným zo smiešnych dôvodov na výmenu osadenstva letiska, má byť akési omladenie kádra. Šesťdesiatnikov však nahradzujú päťdesiatnici, tridsiatnikov zas dvadsiatnici. Predovšetkým však skúsených pracovníkov nahrádzajú ľudia bez príslušnej praxe, takzvaní ľudia z ulice. Nemusia veľa vedieť, musia však byť lojálni.

"Najlepší nadriadený si vie vybrať správnych ľudí, ktorí urobia, čo od nich potrebuje, pričom má dostatok sebakontroly, aby sa im do toho nemiešal."

Theodore Roosevelt

Ivan Trhlík: "Prepustení boli väčšinou vedúci nižšieho a stredného manažmentu, ktorí mali chabú pracovnú morálku. Hoci tam boli 20 rokov, boli zlým príkladom pre svojich podriadených. Nepracovali podľa našich predstáv, aj keď sme ich vyzývali a dali im možnosť ukázať sa." (Nový čas, sobota 3. 8. 2013 09:30)

Ľudí, o ktorých pán Trhlík hovorí, nepozná. Bez náhrady nerozvážne vymenil celú jednu generáciu leteckých odborníkov, čím vážne ohrozil akcieschopnosť podniku, ktorý vedie. Navyše, novej leteckej generácii šancu nedal, túto možnosť rezervoval pre rodinných príslušníkov, priateľov a známych svojich prisluhovačov a chlebodarcov. Keďže nepozná miestne pomery, spolieha sa na informácie z druhej ruky od prevažne nedôveryhodných zdrojov. Manažér sa takto rozhodovať nesmie, inak nestojí za nič.

Vyjadrenie tohto typu mu môžu uveriť iba laici, odborná verejnosť však ani náhodou. Ťažko totiž veriť tomu, ako veľmi sú podľa zdiskreditovaného bývalého leteckého manažéra neschopní tí, čo v časoch najväčšej leteckej konjunktúry dokázali zabezpečiť chod letiska v podmienkach oveľa ťažších ako sú tie súčasné. Neschopní a v pracovnej morálke chabí by nedokázali po vzniku Slovenskej správy letísk v roku 1991 vybudovať takmer z ničoho štandardné letiskové služby, rozvíjať ich, prispôsobovať požiadavkám doby, spravovať a zhodnocovať zverený majetok, ani dostáť záväzkom. Letisko v Bratislave práve vďaka práci tých vedúcich nižšieho a stredného manažmentu dokázalo byť dôveryhodným partnerom a zvládnuť napríklad aj požiadavky vyplývajúce zo vstupu do Európskej únie a Schengenu, nápor pamätného leta roku 2009, či sťahovanie zo starého do nového terminálu v plnej prevádzke. Keby boli zlým príkladom svojim podriadeným, nikdy by spolu nič z toho nedokázali.

Impotentný manažment predstavenstva letiska v Bratislave, prejavený aj v oblasti riadenia ľudských zdrojov, mal po odchode väčšiny skutočných, nie umelo deklarovaných, odborníkov, za následok okrem iného aj to, že letisko má problém zohnať za nich náhradu, a čo horšie, ani nevie, kde hľadať. Mladí členovia predstavenstva, ktorých súhrnné pomenovanie "pážatá", sa rýchlo ujalo, siahli preto po nápravnom prostriedku ako z učebnice. Že zvyšuje náklady, má očividne nízku efektivitu a zakladá finančné plnenie do budúcna, nie je podstatné.

Rámcová zmluva o spolupráci pre sprostredkovanie pracovníkov

"Dokážete nájsť skvelých ľudí, ak oni nehľadajú vás? Najtalentovanejší ľudia zvyčajne chcú robiť prácu, ktorá sa im páči, s ľuďmi, ktorých majú radi, na projektoch, ktoré ich napĺňajú. Ak lídri naplnia firmy ľuďmi, ktorí aktívne hľadajú prácu, riskujú, že získajú nespokojencov s priemerným výkonom."

William C. Taylor

Ing. Petr Brůna

Nový generálny riaditeľ letiska sa snažil do stredného manažmentu zlákať viacerých, prevažne českých leteckých špecialistov, avšak neúspešne. Podmienky, ktoré im dokázal ponúknuť, povesť, ktorá ho predchádza a stav, ktorý na letisku vytvoril, ich nedokázali presvedčiť o tom, že svoje meno majú spojiť s organizáciou, na čele ktorej stojí človek typu Ivana Trhlíka. Raz darmo, povesť ho predchádza. Doteraz napríklad nie je obsadená v leteckej brandži kľúčová pozícia prevádzkového riaditeľa. Ponuku odmietol aj niekdajší riaditeľ slovenského Leteckého úradu Petr Brůna, ktorý dlhodobo pôsobí na Slovensku.

"Eštébácke" praktiky

Akých ľudí okolo seba sústreďuje Ivan Trhlík a s kým sa dobre cíti, ilustruje výber jeho osobnej asistentky. Stala sa ňou Bc. Jaroslava Hruškovičová, praneter prominentného komunistického politika Miloslava Hruškoviča. Ten okrem popredných straníckych funkcií pôsobil na prelome 60. a 70. rokov 20. storočia na ministerských postoch, dokonca bol podpredsedom vlády. Následne bol až do roku 1990 poslancom Federálneho zhromaždenia. Matka pani Hruškovičovej, Magdaléna Hruškovičová, rod. Berežná, bola v rokoch 1976 - 1989 príslušníčkou Štátnej bezpečnosti, kam nastúpila už ako 20-ročná. Pôsobila na Správe kontrarozviedky v Bratislave, prevažne na Odbore boja proti vnútornému nepriateľovi ako starší referent, kde dosiahla kapitánsku hodnosť.

Nečudo, že na bratislavskom letisku panuje atmosféra strachu, podozrievania a šikany. Zastrašovanie zamestnancov, vyfabrikované obvinenia či donášanie sú na dennom poriadku. V takomto prostredí nemôže vzniknúť nič plodné. Duch letectva sa vytratil.

Priam komicky po tom všetkom vyznieva etický kódex bratislavského letiska z dielne JUDr. Slávky Kukučkovej, šéfky tamojších ľudských zdrojov.

Etický kódex BTS.aero

Vymeniť tých, ktorým ide o vec, za tých, ktorým ide o seba, je tiež cesta. Aká a kam, ukáže čas. V žiadnom prípade to ale nebude prechádzka ružovým sadom.

"V mnohom mám uľahčenú pozíciu, pretože šéfujem ľuďom, pre ktorých je zamestnanie koníčkom."

Martin Kačur

Ivan Trhlík túto výhodu nemá. Sám a vedome sa o ňu pripravil. Buď nevie, čo robí, alebo to vie až pridobre. Čo je horšie?

PIATOK, 29. NOVEMBRA 2013, 10:04